sobota 31. marca 2018

Šľahačkový mazanec

K Veľkej noci neodmysliteľne patrí upečený baránok a mazanec ...  Formu na baránka nemám, upiekla som mazanec ... prvý krát ...  celkom sa mi vydaril a bola som pochválená ... chutil ... :))


Recept som našla u Jany.

Takže, budeme potrebovať :
500 g  hladkej múky
250 ml  šľahačkovej smotany
2 vajcia + bielok  (žĺtok použijeme na potretie)
1 kocka droždia
50 g  práškového cukru
trochu soli
1  vanilkový cukor
hrozienka, brusnice
rum na namočenie hrozienok

Cesto mi vypracovala pekáreň,  na spodok som dala šľahačku, potom vajcia, múku, oba cukre, soľ, droždie ...  zapla miesenie, ja som musela pridať ešte trochu mlieka, cesto sa mi zdalo veľmi hutné a do cesta som cvrkla aj trochu rumu.  Po vymiesení a vykysnutí som na doske spracovala dva bochníky, nechala ich ešte trochu podkysnúť (asi 3/4 hodiny), potrela žĺtkom s rumom  a upiekla .   Rúru som nastavila na 180 stupňov a piekla som asi 30-35 minút.
Ešte horúce mazance som opäť potrela žĺtkom do ktorého som pridala trochu rumu.


A ešte aby som nezabudla na zvyky  Bielej soboty  ... kto by mal záujem ...  (zdroj internet-výber)

Biela sobota znamenala večerné slávenie vzkriesenia Ježiša Krista, po západe slnka sa zvyčajne začínali liturgické obrady, ale ráno a dopoludnia sa využívalo na drobné práce. Mohol sa siať bôb, prípadne hrach pretože ešte stále boli zvony zviazané. Gazdinky varili od obeda do večera šunku. Masť, ktorá sa vyvarila zo šunky sa zobrala a uschovala sa v uzavretej nádobe. S masťou sa liečili celý rok dobytku rôzne kožné choroby ( vošky, lišaje, opuchliny, odreniny).

Počas dňa sa stále držal pôst, ale v domácnostiach vrcholili prípravy na Vzkriesenie – varila sa huspenina, šunka. Rodina spoločne navštívila Kristov hrob  a večer bolo slávnostné Vzkriesenie s procesiou, pri ktorej sa opäť rozozvučali zvony. Večer Bielej soboty znamenal koniec posvätného ticha – v každej obci sa rozhlaholili slávnostné zvony oznamujúce slávnosť vzkriesenia. Medzi peknú tradíciu Bielej soboty patrilo stretnutie celej rodiny pri slávnostnej večeri. Počas Bielej soboty (ak sa nestihlo už predtým) sa maľovali vajíčka. Toto robili najmä dievčatá, ktoré si chystali vajíčka pre svojich kúpačov.


Po liturgickej slávnosti sa skončil 40 dňový pôst. To znamenalo, že večera bola bohatá, podávala sa údená šunka s chrenom. Chren symbolizoval spomienku na umučenie Ježiša Krista. Na stole nemali chýbať ani iné dobroty ako boli vajíčka, klobásky, pečené sliepky, husi, pečené mäso. Bývalo zvykom, že rodina zhromaždená vôkol ozdobeného stola si rozdelila spoločne jedno vajíčko tak, aby z neho každý mohol skonzumovať aspoň malý kúsok, aby bola rodina súdržná a jednotná. Po vzkriesení vyšiel gazda do dvora a štrngal reťazami, aby týmto zvukom odplašil hadov, žaby a všetky tie zvieratá, ktoré by mohli škodiť ľuďom i dobytku. Na východnom Slovensku bol známy archaický zvyk, že pri sobotnom zvonení si všetci utekajú umyť tvár, aby boli celý rok bystrí a zdraví. Matky išli s deťmi na pažiť. Tam na trávniku obkreslili deťom chodidlo, vyrezanú stopu chodidla odlúpnu a obrátia dolu trávou, tak že na vrchu je hlina. Tento úkon sa robil, aby sa v lete deťom nezbierali nohy, keď sa bosé potknú o kameň, alebo keď im do bosej nôžky pichne tŕň. Ak chlapci chcú vedieť, kde budú na jar hniezdiť vtáky idú po dvaja na pažiť, jeden nosí druhého na chrbte a volá: „ Kvoč, kvoč , čiap, čiap“. Na jar potom ľahko našli hniezda vtáčat.

Ďakujem za nakuknutie a prajem vám pekný deň ...
Vaša Laura ♥

piatok 30. marca 2018

89/365 Veľký piatok

Prajem vám príjemné prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu rodiny a dobrých priateľov ... :)

Veľký piatok je aj dňom veľkého pôstu, ktorý sa dodržiava vo väčšine domácností ...  My sme dnes na obed mali žemľovku ...  :))
Ale nahliadnime spolu aj do slovenského zvykoslovia ... pohľadala som na nete  ...
Počas Veľkého piatku sa z domu nič nepožičiavalo, aby sa požičaná vec, či potravinový komponent nestal v rukách bosorky škodiacim nástrojom. Večer sa chodievalo do kostola na pašie.
V minulosti bol rozšírený zvyk umývania sa v tečúcej vode. Bývalo zvykom doniesť symbolicky z potoka trochu vody a umyť si v nej tvár. Umývanie vo vode na Veľký piatok sa považovalo za prevenciu pred kožnými chorobami a  toto robili najmä dievky, aby mali hladkú tvár, poistili si sviežosť a krásu na celý rok.
Ľudových zvykov sprevádzajúcich tento deň je veru dosť ....  napríklad niektorí ľudia sa zvykli na Veľký piatok strihať, aby im vlasy dobre rástli počas celého roka. Medzi staršie zvyky patrilo aj  sadenie a štepenie ovocných stromov - verilo sa, že sa dobre ujmú. V tento deň sa nesmela hýbať zem, čiže sa nesmelo pracovať na poli, pretože by sa nič neurodilo, tiež boli zakázané niektoré druhy domácich prác napríklad sa nezametalo, lebo by sa nevyliahli kurence, platil zákaz prať bielizeň, priasť, šiť. Všetky tieto vyššie spomenuté zákazy vychádzali z tradície spomienky na deň umučenia Ježiša Krista – preto sa veľký piatok považoval už za sviatok, kedy sa nemalo v domácnostiach robiť veľké upratovanie.  Ak mal nikto blchy najlepšie sa ich zbavil práve na Veľký piatok – skôr než vyšlo slnce bolo treba uvariť cesnak a potom vodou v ktorej sa cesnak varil sa vykropilo šatstvo, posteľ, umyl sa v nej človek, ktorý mal blchy.  Úkony, ktoré sa robili na Veľký piatok naznačovali tradičnú vieru v mimoriadnu moc Veľkého piatku, ktorá všetko uzdravuje a napomáha dobrému rastu a zdaru práce.

Títo dvaja usmievaví kamaráti mi robia radosť kedykoľvek sa na nich pozriem ...  :))

Tak ešte raz,  prajem všetkým krásne veľkonočné dni ...
Vaša Laura ♥

štvrtok 29. marca 2018

88/365 Zelený štvrtok

Zelený štvrtok je deň, kedy sa zaväzujú zvony, v chrámoch utíchne organová hudba a namiesto hlaholu zvonov sa rozhrkocú rapkáče, klopačky, klepadlá. V minulosti chodili z jedného konca dediny na druhý chlapci a rapkajúc oznamovali začiatok posvätného ticha.
Rapkáče symbolizovali hluk, ktorý sa robil pri ukrižovaní Krista.

 "Vŕba, vŕba zelená, daj mi vlasy na dva pásy“. Skoro ráno ešte pred východom slnka sa chodili devy česať pod vŕbu, pričom si hovorili práve túto riekanku. Dievčatá chceli mať vlasy krásne, husté a dlhé ako má vŕba konáre. Z tečúcej vody sa nosilo v hrnčeku aj starším ľuďom, ktorí si zvykli umyť tvár, aby boli zdraví.

Okná domov sa vyzdobili zelenými halúzkami. Niekde bývalo zvykom sypať mravce do izby – mravce symbolizovali šťastie a usilovnosť, ktorými mali počas roka najmä dievčatá oplývať.
Počas tohto dňa sa jedlo tzv. zelené jedlo, špenát, prípadne iné zelené jedlá podľa možností a počasia.
Ak pripadli sviatky Veľkej noci, ktoré patria medzi posuvné sviatky, na teplejšie obdobie a rástla púpava, pridávali sa lístky čerstvej púpavy do pôstneho jedla, šalátové prívarky, prívarky z listov mladej žihľavy, krúpy, zemiaky s kapustou. 
U nás bol špenát s varenými zemiakmi a volským okom ... tak ako vo väščine domácností na Slovensku ... Tradícia je tradícia ...  :)
Skombinovala som mrazený špenát s čerstvými listami ... bolo to dobré ...
Ďakujem za nahliadnutie a prípadné slovká ...  :)
Vaša Laura ♥

streda 28. marca 2018

87/365

28. marca -  deň učiteľov ... nieee ... učiteľka nie som, ani som nikdy netúžila byť ... Môj tatko po tom túžil, našťastie mi umožnil slobodnú voľbu a ja som si vybrala technický smer ...
Ale vráťme sa k učiteľom ...   Tiež ste písali na tabuľu "Dnes je sviatok váš, neskúšajte nás" ... ?   :)))  Toto a ešte všeličo iné ma dnes dopoludnia napadlo, keď som počúvala rozhlas. Vyzývali poslucháčov, aby si zaspomínali na svojich najmilších pedagógov ...  Tak som si zaspomínala aj ja ...

Mojou prvou "súdružkou"  bola Anna Hôrková ... To je ona ... na fotografii z prvej triedy ... ( z roku 1962 ) ... Vzhliadali sme k nej ako k autorite, láskavej mamke ... Mala rada nás a my sme ju tiež všetci milovali ... Dodnes netuším, či mala deti, vlastnú rodinu, vždy vedela všetko vyriešiť, pohladiť ...  Pred pár rokmi som na cintoríne objavila jej hrob a odvtedy ho nikdy  neobídem ...
Učiteľov a profesorov bolo v mojom živote ešte veľa ...  ale tá prvá bola len jedna ...
Zaujímavé, ale aj logické je, že tí najprísnejší a najprotivnejší pedagógovia sa nám do myšlienok vkrádajú načastejšie. Najviac nás totiž naučili.
Prajem všetkým učiteľkám, blogerkám k dnešnému sviatku všetko dobré ... a nech na nich žiaci spomínajú s láskou ... :)

A vy ? Spomínate si na svoju prvú učiteľku ?  :)
Skúsite si tipnúť, ktorá iskrička som ja ? hi hi
vaša Laura ♥

utorok 27. marca 2018

86/365

Vysadila som si truhlíky na okná ... Zatiaľ sirôtkami a primulkami ... 
Najradšej mám sirôtky drobnokveté ... a pretože mi chýba slnko, vybrala som si tieto, do oranžova ...  Kuchynské okno máme pri vstupe,  pridala som aj dvoch strážcov ...  :)



Prajem vám krásne predsviatočné dni ...
vaša Laura ♥

pondelok 26. marca 2018

85/365

Je koniec marca ... Išla som dnes autom krajinou a príroda ... no zaspala ...  Žiadna zeleň na poliach, ani na stromoch ...  aspoň keby náznak ... rašenie ...  Nie, všade sychravo, hmlisto a zima ... U nás dnes teplota nevystúpila nad päť stupňov ...

Ani krokusy, ktoré som vám ukázala minulý týždeň neotvárajú svoje hlávky ...
A pred nami Veľká noc ... vyzerá to tak, že ju strávime doma pri peci ...    :(

Dnes takýto smutný príspevok ... počasie ma začína deptať ... 

Vaša Laura ♥



nedeľa 25. marca 2018

84/365 Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa otvára najdôležitejší týždeň cirkevného roku.

Na Kvetnú nedeľu si ľudia do kostola doniesli rozvinuté vrbové prútiky, ktoré im kňaz svätil modlitbami. Doma si ich zastokli za hradu na povale alebo obrazy, aby ich chránili pred búrkami. Pri búrkach konárik položili do obloka, alebo kúsok z neho hodili do ohňa. Bahniatkami okiadzali aj chorých, aby sa skoro uzdravili, na Orave dávali prútiky do prvej brázdy, na východnom Slovensku ich uložili k prvému zasadenému zemiaku. Na Horehroní prútmi vyháňali dobytok na prvú pašu, v okolí Hontu zapichovali vetvičky na hroby svojich blízkych, aby podobne ako sa budí na jar príroda prebudili aj duše svojich príbuzných.

Viac tu: https://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/jar/kvetna-nedela/

Veriaci ľudia prichádzajú v tento deň na svätú omšu s vŕbovými prútikmi - bahniatkami, aby si ich nechali posvätiť. Po príchode z kostola vetvičky zasunú za drevenú hradu na strope alebo za obraz svätých. Majú ich chrániť pred všetkým zlým. Za silnej búrky dávali naši predkovia vetvičky do okna, aby odvrátili blesky. Kúsky bahniatok tiež hádzali do ohňa, čím zaháňali zlé živly. 

Pamätám, ako moja starká s posvätenými bahniatkami vyšla na povalu,  motúzom ich pripevnila na hradu a boli tam počas celého roku ... Vždy vymenila staré ta nové, tie staré spálila a popolom posypala záhradu.  

Po Kvetnej nedeli nasleduje tzv. Veľký, alebo Svätý týždeň. V tomto týždni sú najvýznamnejšie dni Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota – týmto dňom sa hovorilo aj Veľkonočné trojdnie.

Príjemný Veľký týždeň praje Vaša Laura ♥

Na Kvetnú nedeľu si ľudia do kostola doniesli rozvinuté vrbové prútiky, ktoré im kňaz svätil modlitbami. Doma si ich zastokli za hradu na povale alebo obrazy, aby ich chránili pred búrkami. Pri búrkach konárik položili do obloka, alebo kúsok z neho hodili do ohňa. Bahniatkami okiadzali aj chorých, aby sa skoro uzdravili, na Orave dávali prútiky do prvej brázdy, na východnom Slovensku ich uložili k prvému zasadenému zemiaku. Na Horehroní prútmi vyháňali dobytok na prvú pašu, v okolí Hontu zapichovali vetvičky na hroby svojich blízkych, aby podobne ako sa budí na jar príroda prebudili aj duše svojich príbuzných.

Viac tu: https://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/jar/kvetna-nedela/
Na Kvetnú nedeľu si ľudia do kostola doniesli rozvinuté vrbové prútiky, ktoré im kňaz svätil modlitbami. Doma si ich zastokli za hradu na povale alebo obrazy, aby ich chránili pred búrkami. Pri búrkach konárik položili do obloka, alebo kúsok z neho hodili do ohňa. Bahniatkami okiadzali aj chorých, aby sa skoro uzdravili, na Orave dávali prútiky do prvej brázdy, na východnom Slovensku ich uložili k prvému zasadenému zemiaku. Na Horehroní prútmi vyháňali dobytok na prvú pašu, v okolí Hontu zapichovali vetvičky na hroby svojich blízkych, aby podobne ako sa budí na jar príroda prebudili aj duše svojich príbuzných.

Viac tu: https://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/jar/kvetna-nedela/

sobota 24. marca 2018

Panna cotta

Dezert, ktorý vás určite nesklame a očarí vašich blízkych  ... 
Panna cotta je pôvodom taliansky dezert a v preklade znamená varená smotana ...  trochu pripomína stuhnutý puding, alebo želé s hodvábne jemnou štruktúrou a krémovou, nie veľmi sladkou chuťou ...


K príprave budeme potrebovať :

500  ml   smotany na šľahanie
100  ml   mlieka
3   plátky čírej želatiny
100  g   kryštálového cukru
1  vanilkový lusk

na poliate napríklad dobrý ovocný džem zriedený vodou

Najskôr si do studenej vody namočíme želatinu a necháme ju naboptnať,  Vanilkový struk po dĺžke narežeme a nožom vyškriabeme voňavé vnútro. (Struk nezahodíme ... strčíme ho do nádoby s práškovým cukrom, budeme mať domáci vanilkový cukor ... ).

Do hrnca vlejeme smotanu a mlieko,  pridáme cukor a vyškrabanú vanilku.  Na miernom ohni za občasného miešania privedieme do varu. Potom zmes odstavíme a miešame, kým trochu nevychladne. ( aspoň na 80 stupňov)  Napučané plátky želatiny vyberieme z vody a vložíme ich do smotany. Miešame, kým sa želatina celkom nerozpustí. Vhodné nádoby (misky, šáločky, poháre)  vypláchneme studenou vodou a smotanovú  zmes ponalievame do misiek. Dáme stuhnúť do chladničky  na  4 - 6 hodín.

Podávame vyklopené na tanieriku poliate ovocnou šťavou.  Pripravíme si ju napríklad rozriedením dobrého džemu, alebo si na panvičke necháme sklaramelizovať trochu cukru, hodíme na to čerstvé alebo mrazené ovocie, podlejeme troškou vody a spolu prehrejeme.

stuhnutý dezert s vanilkovými zrniečkami ...

Prajem vám príjemnú, o hodinu kratšiu nedeľu ...
Vaša Laura  ♥

piatok 23. marca 2018

82/365

Moje najobľúbenejšie krokusy ...  Kedysi som si ich kúpila v kvetináči a pekne sa rozrastajú ... Mám už dve hniezda ... 

Ešte nerozkvitli žlté a bledúčko modré ...tie majú menej slnka ...
Už to teraz pôjde až do jesene ... kvietky budú postupne rozkvitať a robiť nám radosť ...  :)
Piatok bol u nás slnečný a troooošku teplejší ako včera ... ale bez vetrovky by som v záhrade ešte nevydržala ... preto rýchlo odfotiť a šup dnu ...  :)
Ďakujem vám za návštevu a prajem pekný víkend ...
Vaša Laura ♥

štvrtok 22. marca 2018

81/365

Konečne sa dnes  ráno ukázalo slnko ...  Napriek tomu, že bolo  -8 stupňov,  dávalo nádej, že bude pekný deň ...  Slniečko nesklamalo,  ale teplo neprišlo ...
Popoludní som sa pustila do umývania okien ...


Umývať plastové okná, to je brnkačka ...  Poutierať rám a potom šup šup sklo z oboch strán a a je hotovo ...  To nie ako voľakedy ... keď som musela umvať veľké dvojité okná, ktoré mali po osem krídel ... prečo osem ? dve a dve proti sebe a ešte vonkajšie a vnútorné ...
Do veľkého jarného upratovania sa pustím až keď sa oteplí ... Po zime a vykurovacej sezóne treba dôkladnejšie povymetať všetky kúty, pootvárať okná dokorán a pustiť dnu veľa, veľa čerstvého vzduchu a slnkooo  ...
Majte všetci pekné jarné, slnečné dni ...
Vaša Laura ♥

streda 21. marca 2018

80/365

Hlavný vestibul Nemocnice v Bojniciach ...   má temer šesťdesiat rokov a je dôkazom toho, že mramor je večný ...  :)))   stále totiž vyzerá veľmi dobre ...

Manžel  chodí tento týždeň na infúzie, tak ho sprevádzam  ...
Prajem vám príjemný zvyšok večera ...
Vaša Laura ♥

utorok 20. marca 2018

79/365

Sedemdesiaty deviaty deň v roku a tiež prvý jarný deň ...   paráda ...
až na to počasie, však ?


Vždy sme sa učili, že prvý jarný deň je 21.3.  Tak prečo sa zrazu dátum zmenil ?  Zistila som, že to nie je zrazu ...  :)))
Okamih jarnej rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa - 29. februára - každý štvrtý rok.

Dátum 21. marec, ktorý sa uvádza v učebniciach a mnohí ľudia ho dodnes považujú za prvý jarný deň, platil iba v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. V posledných rokoch bol tento dátum aktuálny iba každý tretí rok po roku priestupnom, t.j. v roku 2003 a 2007. Pre väčšinu Slovákov bol 21. marec prvým jarným dňom už len v roku 2011. Od roku 2012 sa bude jar v našom časovom pásme začínať vždy 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj dátum 19. marca. Návrat k 21. marcu ako k prvému jarnému dňu nastane až po vynechaní prestupného dňa v rokoch 2100, 2200 a 2300.

No ... takže od dnešného poludnia, presnejšie od 12,02 tu máme jar ... Ale vonku bola príšerná zima, celý deň u nás teploty pod nulou a mrazivý vietor ...   Tak snáď sa to rýchlo zmení ...

Zdraví vás  vaša Laura ♥

pondelok 19. marca 2018

78/365

Pripili sme si dnes šampanským ... jahôdky nemohli chýbať ... A dôvod ?  Je predsa Jozefa ...  :))


Prajem pekný zvyšok večera ...
Vaša Laura ♥

nedeľa 18. marca 2018

77/365

Dnes by von ani pes nevyšiel dobrovoľne ...  Nesneží, ale je hrozná zima znásobená vetrom ... Tak len doma sedíme ...  Čítame, rozprávame sa a jeme ... hi hi ...
obed :  vynikajúce grilované hovädzie steaky so šalátom

raňajky :   ovocný šalát ... hrušky, pomaranče, kúsok manga ... biely jogurt, trochu medu a granola ...
ešte v piatok som upiekla Bratislavský rez  
Mali sme cez víkend doma obe deti a nevestu ... bolo veselo ...  :)
Prajem pekný zvyšok nedele a príjemný týždeň ...
vaša  Laura ♥